You are here:   Home Events Reports 3. Budapest Open Iaido Taikai
3. Budapest Open Iaido Taikai PDF Print E-mail
User Rating: / 38
PoorBest 
Saturday, 06 February 2010 01:45

Sobota:

            Ach jo Undecided , čím ďalej tým viac mám pocit, že náš klub je o skorom rannom vstávaní... 5:15 zraz no ja ako najvzornejší som tam bol už o 5tej (milujem DPMK). Rišovci sa ešte len začali baliť (jedine zapálené okno na ulici...). Prichádza Marian, Aďa, Lancia a Octavia. Tak sme sa rozdelili na Lancia (Marian, Ivo, Erika) a Octavia (Aďa, Rišo a ja) team.

 


Cesty prázdne takže 50km/h pre nás v meste neplatí. Neviem akú cestu mali v Lancii, ale my sme sa bavili, teda Rišo sa veľmi vykecával. Asi už mal ranné kafe. Cestu nám spríjemňoval Aerosmith a Guns and Roses  (a Rišo). Veľa si z cesty už nepamätám, iba Riša ako hutorí vtipy z rodného kraja. Stres a napätie pred súťažou zatiaľ nepociťujeme. Cesty sú suché a prázdne. No preriekli sme sa...v polovici diaľnice bola snehová búrka a zrazu kolona áut. Priemerná rýchlosť 60km/h...nejako nás táto prekážka nezasiahla a bavili sme sa naďalej. Trochu som už aj zaspával a vtedy Rišo: „Spíš?“, preberiem sa : „Nie“, Rišo na to: „ta zo Zemplínu?“...a zas smiech... človek si nemôže ani zdriemnuť. Prichádzame do cieľového mesta. Prišlo to nečakane, pretože bola hmla, takže som to zaznamenal iba na tabuli. Sneh samozrejme neodprataný, akoby nevedeli KTO práve vstúpil do ich hlavného mesta. Chvíľa blúdenia, Mariánove nečakané odbočenia, životunebezpečné situácie a už sme tam boli.

            Hala celkom pekná, plná Iaidištov. Prezliekame sa na chodbe a už aj sa rozcvičujeme Smile . Zrazu niekto skričí warm up a makáme. Po páru hodinách intenzívneho tréningu je obed. Rišovci sa asi zle balili, pretože Ivove kuriatka ostali vypražené u Riša. Ostal mu len chlieb a vypražená tvár, xixi (sme si každý v duchu pomysleli). Ešte, že som mal navyše syr a uhorky. Po napchávaní zase makáme. Menšie zmeny v cvičení, ale nevadí (napr. v 8,9 kate). Menšia pauza aby polepili bojisko. Prvý stres nastal ,,keď zahlásili aby sme si vyskúšali Taikai. Tak čo už, o nič neide tak si to ideme vyskúšať s Ivom. O nič neide??? Kdeže! Ešte sme ani nenastúpili a už sa trasieme ako dve zbíjačky. Ideme na scénu vzniká zemetrasenie. Iba jedna kata, ale trvalo to večnosť, i keď si nič nepamätám. Zrazu sme docvičili a vlajky patria mne...asi som sa menej triasol. Sledujeme ostatných, rozdýchavame, a už aj tréning končí. Konečne sme pochopili čo znamená „mmm, haiiii“. Myslím, že sme pochopili oveľa viac vecí.

 Po tréningu sa ide do Hotela. Veľké izby, obrazy, zrkadlá...no luxus. Ale nie, namiesto toho aby sme si vychutnali luxus a nejaký dobrý čaj, ide sa na sajonara party. Cesta tam sa niesla v duchu „GPS – gdze p*** som?“, ale ani 45 minútové blúdenie neutíšilo zábavu v Octávia teame. Menšia guľová prestrelka počas jazdy, atentáty na maďarské deti, no proste ekšn Cool. Našťastie sme stretli našich taikai nepriateľov a mohli sa spýtať na cestu. Sajonara party bola zo začiatku Sumo party (veľa sa jedlo), ale neskôr sa to premenilo na kamikaze party s Hunor senseiom, ktorý nás zasvätil do tajov samurajov. Cestou späť k autu bola guľová prestrelka, kde boli zatiahnutý aj civilisti a civilné autá. Ešte nákup v Tescu v zmysle Schwarzwald Shinken  a sme doma.

 

Nedeľa:

            Budíček o 7:45 (konečne normálny čas). Balíme, sprchujeme (niektorí naraz Wink ) a ideme na raňajky. Chudáci asi nevedeli, že sme zo Slovenska a dali nám švédske stoly. Objedačka akoby sme šli do vojny. Zahlásený odchod 9:00 bol pretiahnutý na 9:13, kvôli 101 dalmantíncom (číslo izby Tongue out).

            Prichádzame do haly, ešte stále nevedia niektorí KTO vlastne sme Smile. Menšia rozcvička a ideme na to. Stres nikde, čiže ticho pred búrkou. Prvý súboj Ja a Erika by som vedel nazvať: „Return of the fever“, po slovensky „Zbíjačka zas zapnutá“. Prvá prehra, ktorá asi všetko vyformovala. Sklamanie sa striedalo s radosťou, že Erika vyhrala. Erikin ďalší zápas bol s Chorvátom alias „Mentalista“. Kto nevidel nepochopí. Mentálny nátlak mentalistu mu pomohol k víťazstvu. Môj druhý zápas bol s templárom. Jednoznačná výhra, ktorá mi dala nádej a dôvod zabiť mentalistu. Erika s templárom za záhadných okolností prehrala (už bolo komentované x-krát). Prišiel môj rozhodujúci súboj: „Revenge of the fallen“, alebo „Ta to ši nemal!“. Mentalista na mňa skúšal psycho pohľad na zastrašenie, ale ja som ho šiel popraviť... Žiaden stres, žiadna tréma, kvalitný súboj a jednoznačná výhra J.

Prišiel na rad Ivo v druhej skupine. Po každom prehranom zápase sa v niečom vylepšil, ale stále to nestačilo, keďže mal tvrdú konkurenciu. Jedným z nich bol ďalší Chorvát, ktorý nedal šancu nikomu. Sledujeme zápasy iných. Marián si presekával cestu do KO, Aďa sa vyznamenala ako „drtička 1. danov“, a Rišo, no on tiež nejako si robil chodbu do KO Tongue out.

KO systém: prvý súboj som mal s jedným Maďarom. žiaden stres, žiadna tréma, žiadne zľutovanie a jasný postup do finále. Chorváti si to rozdali tiež a mentalista získal bronz. Takže finále bolo v mudan jasné. Mariánov zápas bol záhadnejší ako Erikina prehra s templárom. Takže Marian získal bronz. Ako sa vraví, náhoda je sviňa a tak Aďa s Rišom sa stretli v semifinále (zas). Výsledkom bola Rišova bronzová a Adin postup do finále.

Finále sa konalo na jednom bojisku, okolo ktorého všetci sedeli (akoby nestačilo, že človek má stres pred rozhodcami), Prvý súboj bol opäť môj a úvodné rei mi pripomínalo napätie ako vo westernovom filme. Keď sme nastúpili stres a tréma upadli, a myslím si, že obaja sme do toho dali čo sme mohli. Výsledok? Nemám rád zlato, takže som si povedal, že striebro bude lepšie Laughing. Chorvát vyhral 2:1 ale moja spokojnosť bola veľmi veľká. Aďa vo finále odrovnala svoju súperku a trofej bola jej Smile. Koncové gratulácie a fotoshooting nám dodali na sebadôvere, pošteklili trochu ego a s pocitom víťazstva nad Maďarmi sme mohli ísť domov.

Akoby nebolo dosť, Maďarsko si naše medaily chcelo nechať a nechcelo nás pustiť späť domov. Čakali sme na „hraniciach“ 40 minút keďže sa opäť potvrdilo, že v Maďarsku sú úzke cesty a stačí jedno auto aby ich zablokovalo. Octavia team sa opäť raz zabával na utrpení iných. Rišo sedel samozrejme vzadu, pretože sme spravili poriadok podľa medailí.(cheche) Keď sa kolona pohla, tak sme zachytili slovenské rádio, ktoré nám hlásilo, že v KE je 2. kalamitný stupeň (z 3roch). Naša radosť neustúpila a dostavili sme sa konečne domov.

 

Dúfam, že všetci zúčastnení majú z tejto akcie dobrý pocit a aj dobrý dôvod ísť opäť niekam naháňať iným strach a zabíjať ten svoj.

 

                                                                                                            Esteban

 

Desing by Tito