You are here:   Home Events Reports 4. Hungary Open Iaido Taikai 2011
4. Hungary Open Iaido Taikai 2011 PDF Print E-mail
User Rating: / 43
PoorBest 
Sunday, 06 February 2011 10:56

Svet očami Estebana:

 

Piatok: Stretnutie má byť o 17tej, sú 4 hodiny poobede a ja sa vyberám z domu do mesta s celou výzbrojou, oblečením a priateľkou s nádejou, že si stihnem do 5tej zmeniť peniaze... o 16:25 volám Mariánovi, že budem meškať kvôli autobusom (menšia polopravda Innocent ) asi 5 minút.

Po prejdení celej Hlavnej som zistil, že v Košiciach si asi peniaze nezmením, tak som šiel na miesto stretnutia (meškal som ku podivu naozaj 5 minút). Áno, áno, prečo som si nezmenil peniaze skôr...šak dobréééé Money mouth Odchádzame a osobne sa rozhorčujem, PREČO keď sme v EU majú všetky krajiny naokolo vlastnú menu???

 

Cesta strávená logickými hádankami uja senseaia, žeby psychický tréning?  Pravdu povediac ani si nepamätám o čom sme sa celú cestu bavili, ale hudbu som svoju nepočúval. O tri hodinky sme už boli v Budapešti a pri ubytovaní sa dozvedáme, že okrem Iva budem mať na izbe nejakú inú iaidistku. Po pol hoďke sa zbierame a ideme sa najesť do obchoďáku ako správny mešťania. Našťastie zmenáreň otvorená do 21:00 (fuuuh tesné)...tak sme to oslávili Burger Kingom. Dobre najedení odchádzame, po ceste sme si s Ivom kúpili pivko, aby sme vedeli lepšie komunikovať so spolubývajúcou. Čo sa nedozvedáme, Nemka žijúca v taliansku má manžela Američana a turecké korene + majsterka Európy v Iaido.  Tak radšej ideme spať...

 

Sobota: Ráno 7:30 budíček, vlasy navoskované a ideme...nj dokopy7 hodín tréningu na deň škodí!!! Ako všetkého veľa, ale dosť sme sa naučili. Pri cvičných zápasoch som dal dole jeden 2.dan a jeden 1.dan (sooorry Cool ). Večer sayonara party, samozrejme Hikari musí byť až dokonca a keďže nás každý videl trochu v inom svetle, uschla nám prezývka: Marián Budo Mafia!Laughing Póóóóóďme už domóóóóv, Mariááááán...bol hlas každého z nás a tak sme šli o polnoci domov...spánok...

 

Nedeľa: 7:45 budíček, trochu sa resocializovať a môžeme im ísť ukázať, že kto nepije s mafiou, pije proti nej! Krátka rozcvička a ideme na to. S Ivom sme sa vďaka mojej profesionalite stretli hneď v KO systéme, asi najlepší zápas počas dňa. Ivo prehral 2:1, takže to bolo celkom tesné.  Aďa sa klasicky prebojovala do finále, ja takisto a Marián získal bronz. Bol som prekvapený, že sme ešte po sobotňajšom tréningu boli schopní držať meč, ale s tým mal problém asi každý. Finálový zápas bol pre mňa celkom psychicky vyčerpávajúci, ale zdolal som nepriateľa, na oko iba 2:1, ale pravdu už 

poznáme.  Aďa vyhrala gold a Ivo fighting spirit (asi preto, že získal jednu vlajku pri mne a sa nerozplakal pred zápasom Laughing). Páru foteček ako vždy a môžeme ísť domov  Juchúúú

Menší vtip nakoniec: Ind je na anglickej jazykovej škole a lektor mu vraví nech zostaví vetu, v ktorej použije tri ľubovoľné farby. Ind porozmýšľa a po chvíle povie: „When i woke up, the phone makes „green-green“ so i pink up and say „yellow?“.“

 

Esteban

 

Svet očami Aďamonka:

 

Naše „herečky“ (Števo a Ivo) a Ivove rízky boli naložené v aute a tak sme mohli vyštartovať v skoro stanovenom čase. Kým Števo dostával „kapky“ za to, že si zase nestihol zmeniť evry na forinty, Ivo už tlačil prvý rízok do hlavy. Ešte sme nestihli prísť ani k hraniciam a už som prijímala sťažnosti na moje hudobné vypaľováky. Deti asi nepochopili, že Best of Rock znamená to, čo už bolo a nie to, čo práve je. Lekciu Dead Metal a Black Metal som absolútne nepochopila. Z môjho metaforického hľadiska black znamená dead, len neviem, čo tam robí ten metal...Undecided

Ranný odchod z pred hotela bol tentoraz presný. Poučili sme sa, že treba zobrať najmä rízky, meč nie je dôležitý (nakoniec ešte aj rízky ostali v chladničke Foot in mouth). Po príchode do Dojo sme sa zvítali so známymi aj neznámymi tvárami. Už v šatni sa na mňa celý čas usmievala nejaká maďarská maličká čajočka hovoriac mi, že vedela, že prídem.

Po fajnej rozcvičke a precvičení si všetkých 12 kata nasledoval seminár rozhodcov. Všetci sa ako keby mávnutím prútika zoradili do 2 radov...no okrem mňa. Nebudem sa predsa tlačiť, keď sa môžem pozerať zo samostatného aďamónskeho radu Wink  Pekne som si sadla a pozerala, ako si ostatní skúšajú cvičné zápasy. Patrik Sensei pozorne sledoval verdikty rozhodcov, vysvetľoval a upozorňoval na ich nepozornosť. Po pár minútach som sa aj ja postavila do radu. Za mnou sa ocitli aj naše herečky. Števo bol v úplnej extáze, keď vyhral nad 2.DanomSurprised. To, že si prepichol úplne nové iaido gi, ako keby sa ani nestaloSealed.

Ako vždy, zúčastnili sme sa Sayonara party. Dorazili sme medzi prvými, takže sme ako prví aj jedli, čo nám poniektorí veľmi závideli. Po pivách nasledovali kokteily. Kokteilovú fotku sme poslali aj do Slovenských hôr, aby nám ticho so zamrznutým snežným úsmevom závideli  Zistili sme, že v Maďarsku veľmi neplatí heslo: „ Pic budu do mertva!“ Nebola ani polnoc a už sa skoro všetci vytratili. Práve, keď sme si s Ivom chceli objednať becherofku, náš boss Budo mafie dal povel na odchod. So smutnými očičkami sme nastúpili do auta a odviezli sa na hotel.

Nedeľa... ako každá iná... Na prvé shiaijo nastúpila Mudan kategória a vzápätí na druhé shiaijo Sandan kategória. Ja, malý sirotek, som fotila. Marián odštartoval hneď ako prvý. Veľmi pekné zápasy, veľmi pekné tretie miesto a ešte krajšie fotky  Naše herečky boli tiež úspešné. Ivo postúpil zo skupiny z prvého miesta narozdiel od Števa, ktorý prekvapivo postúpil až z druhého miesta. My všetci vieme PREČO FEČO!!! Laughing Dôsledkom bolo ich stretnutie vo štvrťfinále.

Po mojich vnútorných úvahách by som svoje skupinové zápasy definovala ako nevyhnutné. Síce som z poolu postúpila z prvého miesta, ale netešila som sa z toho tak, ako zvyknem. Počas obedňajšej prestávky, keď som sama sedela v Dojo a čumela do blba, sa Gigi Sensei pri mne zastavil a povedal mi pár slov.

Takže už konečne spokojný a najmä hladný aďamónko sedel ďalej v Dojo a čakal, kedy ho prídu nakŕmiť. A keďže nikto neprichádzal, tak z môjho obeda bol iba banán a čokoláda.

Dva finálové zápasy boli obsadené našou mafiou. Števo nastúpil ako prvý. Vyhral. Ale to iba kvôli tej totálne novej hakame a iaido gi s vetraním na hrudi, ktorého octový puch Yell som cítila ešte aj pri mojom finálovom zápase, keďže som nastúpila na to isté shiaijo. Gigiho obedňajšie blahodarné pomazanie na mňa zapôsobilo a svoje finálové embu som namiesto tradičných 110% predviedla na 125%. Myslím, že moje embu sa páčilo viacerým ľuďom, ktorí mi prišli potom pogratulovať. Prišiel aj „výpalník“ so slovami, že už včera vedel, že vyhrám. A človeka to nemá potešiť Smile

 

Takže tohtoročná budapeštianska bilancia:

2x zlato

1x bronz

1x fighting spirit (malý diplomík) – čím sa Ivo zapísal do Hikari kroniky ako držiteľ prvého titulu bojového ducha, čo je niekedy oveľa viac ako prvé miesto Wink.

 

                                                                                                                                                                                            Aďamón

 

Desing by Tito