You are here:   Home Iaidó
Iaidó PDF Print E-mail
User Rating: / 209
PoorBest 

Iaidó 

                                                                                                                                                         

Iaidó je snáď najfilozofickejšie orientované zo všetkých japonských budó (bojových umení). Aj keď je dnes oveľa formálnejšou disciplínou, ako bolo v počiatkoch svojho vývoja v prvej polovici 20. storočia, vyzerá to, že je pochopené oveľa menej ako mnoho iných budó foriem, ktoré vznikli v povojnovom období (po roku 1945). To môže byť spôsobené faktom, žesamuraj 7 iaidó bolo predmetom nespočetných nejasných interpretácií vo svetle ako klasických, tak moderných ideálov.

Pre priemerného človeka je mimoriadne ťažké porozumieť a oceniť to, že pravá prirodzenosť iaidó je protikladom bojového úsilia. Vnútorne je iaidó naozaj nebojová telesná a duševná disciplína najvyššieho rádu založená na predpísanom používaní tradičného japonského meča (katana). Zjavný paradox, kedy exponent, ktorý vďaka svojej zručnosti ovládania meča má schopnosť zabiť, avšak nekoná tak, je vyzdvihovaný a učí sa, že nemá absolútne žiadny vedomý zámer zabíjania ostatných a mečom vládne iba, aby onore o sameru – kontroloval svoje „ja“.

samuraj 3Mnoho mechanických, presne tak ako spirituálnych aspektov moderného iaidó môžeme vystopovať späť do doby, kedy niektorí klasickí bojovníci doporučovali užitie meča až za jeho praktické bojové použitie. Títo muži, ktorí sa snažili vybudovať skôr duchovné než dočasné materiálne kráľovstvo, mali neobmedzenú schopnosť vhľadu. Snažili sa meč využiť nie ako nástroj pre odoberanie života (sacudžin no ken), ale ako ten, ktorý má byť použitý k jeho záchrane (kacudžin no ken). Trvali na tom, aby sa umenie meča vycibrilo a aby sa cvičilo vo výrazne inom duchu, aké boli tvrdé bojové metódy iaidžutcu. Ako priamy dôsledok ich učenia bolo v 20. storočí, z veľkej miery tiež vďaka úsiliu Nakajamy Hakudóa a Óeho Masamičiho Šikeie a prispením mnohých ďalších mužov, možné formulovať iaidó (1932).

 

 

Znaky pre Iaidó a ich význam

 

Rozbor znakov, ktoré sa používajú v slove „iaidó“, sa ukázal ako užitočný pre pochopenie podstaty tohto umenia. Znak i (居) poukazuje na množstvo rozdielnych postojov, ktoré môžu byť zaujímané ľudským telom za súčasnej prítomnosti stavu vysokej vnútornej motivácie. Táto motivácia je charakterizovaná cieľavedomou vôľou: vôľou, ktorá je zbavená strachu a očakávania neúspechu a presne tak jedná s neochvejným presvedčením, že to, čo koná, je správne.

V iaidó preto pozícia ľudského tela reprezentuje predpísaný tok telesnej akcie v naplnení časti prirodzenej životnej funkcie. Rovnaké procesy sa spájajú s duševným stavom, zvláštnym v druhu duchovného rozpoloženia, ktorý je stelesnený hlbokým pocitom mieru. V tomto stave kľudná myseľ nachádza útočisko od rušivých myšlienok, udalostí a vyčerpávajúcich emócií. Vo viacerých obecných termínoch ideogram i reprezentuje skutočnú fyzickú manifestáciu ľudského tela a mysle spojených do rozhodnej akcie. V kľude na druhej strane i ukazuje priamo na „ja“.

samuraj 4Úplná kontrola mysle a tela pre zvláštnu príležitosť a v určitom mieste a čase tak, ako to je navrhnuté ideogramom i, je ďalej doplnená o ai (合), ideogram, ktorý je odvodený od schopnosti človeka rýchlo sa adaptovať na akúkoľvek nastávajúcu okolnosť v živote. Ai je v skutočnosti symbolom reagujúceho prístupu, duševného stavu, ktorý je charakterizovaný extrémnym stupňom flexibility mysle a ktorý sa taktiež odráža v telesných akciách. Je to práve ohybnosť mysle, ktorá dovoľuje majiteľovi harmonizovať sa telesne i duševne so svojím druhom, inou vecou alebo udalosťou, nehľadiac na to, ako protichodný môže byť ich smer oproti ich vlastným myšlienkam a činom.

Slovo iai môžeme taktiež čítať ako iawasu, termín, ktorý vyvoláva zložité filozoficko-metafyzické rozmery. Tu je však dostastačujúce porozumieť tomu, že iawasu je myslené to, že jedinec sám má dostatok inšpirácie, morálnej kuráže a etického cítenia, aby sa zjednotil s vesmírom. Táto veľká jednota sa musí dosiahnuť intuitívnym stotožnením „ja“ s prírodou a s prirodzeným spôsobom života.

(道) značí miči, čo je cesta alebo dráha, ktorú má človek v živote sledovať. Pokiaľ po nej „cestujeme“ v zmysle seba-kultivácie, môže nás nakoniec doviesť až k seberealizácii, ktorá je na druhej strane prahom k satori, duchovnej dokonalosti. môže byť dosiahnuté jedine dlhým procesom tréningu tvoreným vytrvalým úsilím a tréning v tomto energickom duchu k dosiahnutiu osobnej dokonalosti odráža primárny a jediný pravý účel všetkých klasických systémov budó.

Jedine fyzický akt tasenia meča spôsobom iaidó, nehľadiac na to, ako mechanicky perfektne je prevedený, nie je v podstate pravým iaidó. Ten, kto cvičí takýmto spôsobom, nepochopil najzákladnejšiu pravdu iaidó. Žiadny praktikant sa taktiež nenaučí, ako so svojím mečom zotnúť človeka. A práve toto je pre priemerného človeka tak ťažko pochopiteľné.

                                                                              samuraj 5

 

Desing by Tito