You are here:   Home Events Reports Shinbukan Taikai Praha 2012
Shinbukan Taikai Praha 2012 PDF Print E-mail
User Rating: / 53
PoorBest 
Monday, 10 December 2012 18:52

Po viac ako roku sme sa rozhodli, že sa zase ukážeme a trošku rozvírime ‘hladinu’ českého Iaido. Táto iniciatíva pochádzala odo mňa, keďže som si chcela otestovať konečne svoje Sei Tei Iai. Výsledok nebol lichotivý (čo sa týka môjho výkonu) …

Cesta do Prahy:

Naša Budo mafia bola trojčlenná: Marián, Aďamón a Števo. Števo nás milo prekvapil, keďže nemeškal a mal zmenené aj české koruny. Zoznámil nás s bio-marhuľkami, ktoré nám celkom zachutili. Cesta celkom rýchlo ubehla pri filozofických názoroch o konci sveta a globalizácii. Ja som samozrejme len počúvala, nebudem sa predsa montovať do vecí, ktoré sa ma netýkajú Cool Akurát som spozornela pri poznámke, že by sme sa mohli domov vrátiť so 4 zlatými medailami... Dorazili sme k Palimu, u ktorého sme prespali. Chlapci stiahli skoro celú fľašu hruškovice, ja ako vždy som sa posilnila tabletkami proti bolesti. Tentoraz to bol natiahnutý trapézový sval. Ešteže sme večer dostali smsku, že telocvična sa otvára neskôr ako je to na pozvánke. Ináč by sme mrzli v tej nelichotivej pražskej zime....bŕŕŕŕŕŕ.

 

Taikai:

Teplé radiátory v šatni signalizovali, že sa bude kúriť aj v telocvični, kde nakoniec bolo naozaj veľmi teplo. Rýchla a precízna rozcvička s bokenom absolvovaná, môj trapéz je na tom lepšie, však je celý oblepený náplasťami proti bolesti. Marián ako rozhodca „vyfasoval“ test, ktorý vypracoval, len ho akosi zabudol odovzdať Innocent.Stevo and Adriana - meditation before taikai

Pred spoločným cvičením bolo ešte Shugo. So Števom sme sa ho zúčastnili ‘po svojom’. Števo vo svojej obľúbenej polohe meditujúceho mnícha hľadajúceho odpoveď na blížiaci sa koniec sveta a ja tiež vo svojej najobľúbenejšej polohe v seiza dotýkajúc sa čelom o parkety a hľadajúc odpoveď, kedy už bude koniec dňa … Marián sa na nás evidentne dobre zabával, keďže nás nechal vo vlastnom svete ďalej žiť … a nezabudol to aj zdokumentovať. Spoločné cvičenie, ktoré bolo vlastne individuálne, trvalo krátko. Postavili sme sa do predného radu, aby si naše iaido nezabudli naši súperi poriadne pozrieť. Však sa nemáme za čo hanbiť, či … ?

My first goldAko prvá nastúpila kategória Sandan. Marián sa asi poriadne vyhecoval, keďže postúpil z poolu ako prvý a valcoval to ďalej až do finále, kde sa opäť stretol s Pájou. Pravdepodobne šťastie, ktoré občas zablúdi ku našim tzv. slovenským futbalistom a hokejistom, si konečne sadlo aj na nášho bossa Budo mafie Sealed .... (len srandujem Wink ). Keby som mala citovať jedného Senseia, povedala by som na Mariánov výkon: „Das ist nicht špatné!“ Kata zvládnuté technicky veľmi dobre, ... len s tými sekmi treba niečo spraviť a s tým občasným vyjadrením kigurai v štýle maďarskej dôležitosti. Po finále sme sa so Števom na seba prekvapene pozreli, ale s kývnutím hlavy a úsmevom okolo celej hlavy zhodnotili, že Marián so svojou prvou zlatou medailou bude aj spať Surprised. Naši Sandani si odložili svoje meče a presunuli sa na druhú stranu Shiaijo. My naivní iaidisti z Košíc sme si mysleli, že na dvoch Shiaijo prebehnú tri ostávajúce kategórie raz-dva. Po nevysvetliteľných prestávkach sa tých „pár“ zápasov ťahalo ako nekonečná finančná podpora Grécku. Jediným šťastím bolo, že sme mali priestor na cvičenie mimo Shiaijo, kde sme sa so Števom rozcvičovali. Nakoniec sme sa dočkali a zo skupín sme obaja postúpili bez problémov a ďalej prebojovali do finálových zápasov, ktoré sme vyhrali.

Nasledovala súťaž tímov. Po vyhlásení kata som zvolila stratégiu: Marián, Števo a ja. Túto postupnosť sme zachovali až do konca. V poole sme boli štyri tímy, takže sme si mohli zase poriadne zazápasiť. Ostávalo nám už len finále s Kokki dojo, ktoré sme porazili už v poole. Na veľké prekvapenie sme prvý zápas prehrali. Keď Števo vstúpil na Shiaijo, tak sa poriadne, ako sám neskôr povedal, nasr*l. Po naozaj super výkone si mohol náš záchranca zlatej medaily zaškrtnúť ďalší Nidan, ktorý porazil Cool. Nasledoval posledný zápas dňa, ktorý potvrdil, že najlepším tímom sa stalo naše Hikari Dojo.

Vyšťastnení sme sa objali a myšlienka o 4 zlatých, ktorá v aute ostala nezodpovedaná, sa stala skutočnosťou. Po skoro ročnej „súťažnej“ pauze kvôli zraneniam a školským povinnostiam, sme takýto úspech naozaj nečakali. Najkrajšie asi bolo to, že sa poniektorí iaidisti zastavili pri nás a poďakovali sa nám s poznámkou, že sa veľa od nás naučili. Myslím, že takéto reakcie sú pre každého z nás veľmi motivujúce. V dobrej nálade sme opúšťali českú metropolu a v aute panovala eufória víťazstva. Nezabudli sme si zaspievať legendárnu pesničku od Queenu ‘We are the Champions’ a rozobrať každý detail, ktorý nám ostal v pamäti … Nakoniec sme zhodnotili, že chalani zo Shinbukanu zvládli organizáciu celkom pekne.

 

Čo sa týka môjho výkonu, tak vôbec nie som spokojná. Nakoniec aj Marián povedal, že som predviedla svoj slabý priemer. Keď porovnám túto súťaž s koryu súťažou vo Varšave, ktorú som absolvovala iba 3 týždne predtým, tak by som sa najradšej presťahovala do Japonska, kde by som 23 hodín denne praktizovala iaido a posledných 60 minút sedela pred Dojo v daždi a rozmýšľala, čo som vlastne predchádzajúce hodiny robila. Aj keď koryu cvičím tak povediac iba pár mesiacov, vo Varšave som podala výkon, ktorý prekvapil aj mňa. Obavy, strach a tréma, ktorú som pociťovala už pár dní pred Varšavou, opadli akonáhle som vkročila na svoje Shiaijo. Celé Shiaijo bolo iba MOJE. Môj súper nebol napravo/naľavo vo vedľajšom zápasisku, ale predo mnou. Nebojovala som so svojimi prázdnymi hlúpymi myšlienkami, ale s ním. Tešila som sa a užívala si ten moment boja. Lenže toto všetko som nedokázala spraviť v Seitei kata. Každý hovorí, že koryu je lepšie ako Seitei. Že koryu sa cvičí lepšie ako Seitei. Že koryu je iné ako Seitei. Podľa mňa by som mala vedieť zacvičiť aj jedno aj druhé s rovnakým pocitom, s rovnakou radosťou. Viem, že sa mi to už 3x podarilo (na taikai). Keď sa budem riadiť jedným z mojich hesiel ‘Keď to vieš zacvičiť raz, vieš to zacvičiť vždy’, viem, že to časom dokážem. Takže som sa domov vrátila nielen s dvoma zlatými medailami, ale aj s odpoveďou na moju otázku …

                                                                                                                                                               

                                                                                                                                                                                                   Aďamón

 

Desing by Tito