You are here:   Home Events Reports Majstrovstvá Európy Jodo Torino 2014
Majstrovstvá Európy Jodo Torino 2014 PDF Print E-mail
User Rating: / 28
PoorBest 
Thursday, 18 September 2014 03:48

Po roku stojím nad svojou taškou a netuším, čo si mám zbaliť na 4,5 dňa, ktoré nestrávim v dojo, ale na tzv. dovolenke. (Tašku nakoniec skoro poloprázdnu, či poloplnú som doplnila lakocinkami, aby som náhodou neschudla.)

 

Plán na 11 dní:

    1. nestresovať sa hneď v aute cestou do Nemecka
    2. pocvičiť si čo najviac ešte vo Švajčiarsku na seminári
    3. nestresovať sa
    4. neupadnúť do kómy pri debate o vojenskej dochádzke, armáde a pod. diskusiách medzi Mariánom a Rasťom
    5. nenechať sa vystresovať, keď bude Rasťo stresovať
    6. popozerať severnú časť Talianska, keď už mám konečne 4,5 dňa voľna
    7. nestresovať sa počas voľných dní
    8. zobrať deti do automobilového múzea v Toríne
    9. sústrediť sa na seba počas súťaže, nestresovať sa z ostatných
    10. spraviť Mariánove skúšky

     

    Výsledok plánu:

    1. Každým rokom sa lepším. Tento raz ma pochytila panika a stres počas cesty iba raz. Celkom pekný úspech na začiatok.
    2. Švajčiarsko podľa očakávaní nesklamalo, všetko bolo pripravené. Ešte aj náš foťák, ktorý sme zabudli na lavičke pred hotelom (pivo v ruke bolo dôležitejšie) sa našiel veľmi rýchlo. Sayonara party perfektná, no najmä grilované mäsko, na ktoré som celý deň čakala. Najlepšia časť bola súťaž teamov, kde nás rozlosovali podľa technických stupňov. Ja s francúzskou tetou a mojim najnovším švajčiarskym kamarátom sme sa dopracovali až do finále.
    3. Po dvojhodinovom maratóne absolvovaného s René Senseiom som našla novú motiváciu. Proste najlepší tréning, aký som doteraz zažila. Síce sme prešli spolu iba sotai dosa, ale opravil mi každú techniku a keď nemal čo opravovať, tak skúšal moje zanshin ... a práve pre toto milujem Jodo. Síce napuchnutý prostredník a zápästie, nejaké modrinky, ale blažený pocit, že mi Sensei ukázal, čo všetko môžem dokázať s JO... možno raz...
    4. Sedieť presne na obed pri talianskom jazere za pekného počasia v tieni pod palmou a počúvať diskusiu o politickej situácii medzi Ruskom a Ukrainou, tak toto je moja ‘vysnívaná’ dovolenka. Až taká vysnívaná, že som so založenými rukami zaspala na lavičke vedľa Mariána a Rasťa. Prebudilo ma až to ticho, ktoré nastalo, keď si všimli, že som upadla do hladiny alfa.
    5. Sú 2 druhy stresu. Prvý je, keď sa človek sám vystresuje a potom má problém. Druhý je, keď sa človek nechá vystresovať inými. Na ten druhý typ je Rasťo ako stvorený. Ale keďže som očakávala jeho stresovanie, tak po druhom pokuse som zapla svoj mód nezáujmu. Síce pri študovaní pavúka s kým by sa mohol stretnúť, som sa spolu s Mariánom poriadne pobavila. Nakoniec sme mu vysvetlili princíp postupu z poolu, čím sa jeho konšpiračné teórie rozplynuli.
    6. 4,5 dňa voľna medzi dvoma seminármi vo Švajčiarsku a Taliansku sme si naplánovali nasledovne: jazero Como, Miláno, Toríno. Po absolvovaní tohto turistického maratónu som sa presvedčila, že takáto forma odpočinku nie je práve pre mňa. Síce som videla krásne miesta, ale toto všetko by som mohla vidieť za pár sekúnd na nete, či ... ? Som proste nevďačný turista. Aj zmrzlinu máme lepšiu v Košiciach.

      7. Stres nie je ako stres. Počas voľna som nemala čas stresovať sa kvôli súťaži, keďže môj pokoj v duši obsadilo pár iných aktivít:

      • naša Jersey, keď občas zabudla spomenúť, kde máme odbočiť
      • naháňanie komárov v Miláne
      • hľadanie zmrzliny v Miláne
      • nenájdenie vyhovujúcej zmrzliny a následné sklamanie
      • sťažovanie sa na raňajky v Toríne
      • výčitky svedomia, že sa neučím poriadne japončinu a nerozumiem Senseiovi
      • nedostatok miesta na cvičenie
      • talianska nepresnosť a pod.
      8. Typ turistický nie som, to znamená, že ani múzejný. Ale sľub treba dodržať a dostavila som sa do automobilového múzea, ktoré bolo zatiaľ najlepšie zo všetkých cca 3 múzeí, ktoré som doposiaľ navštívila. Marián nadšený. Ešte dobre, že som ho nemusela fotiť pri každom aute.
      9. Dlho očakávaný a neprichádzajúci stres sa nakoniec dostavil po poolových zápasoch. Keď som videla poniektorých, ako im to fajne ide, tak som sa dostala do situácie, keď sa človek sám seba pýta, čo tu robí. Po zápase s Teou som sa uistila, že tu mám čo robiť a všetko ostatné som nechala za sebou. Stane sa, čo sa má stať.
      10. Posledná vec, pre ktorú sme tu prišli bol Mariánov San Dan, ktorý si za mojej pomoci ako tachi aj ľahko zobral. Ja som si spravila premiéru na svoje budúcoročné skúšky. Repríza bude vo Švédsku.

       

                                                                                                                              Aďamón

       

      Desing by Tito