You are here:   Home Events Reports Majstrovstvá Európy Jodo Falkenberg 2015
Majstrovstvá Európy Jodo Falkenberg 2015 PDF Print E-mail
User Rating: / 22
PoorBest 
Thursday, 01 October 2015 08:15
Miesto konania: Falkenberg, Švédsko. Po dvoch rokoch nastal čas, kedy som sa mala so svojimi skúškami poďakovať ľudom, ktorí mi pomáhajú s Jodo. Myslím tým najmä Mariána, s ktorým sme neustále makali a niekedy po 4 – hodinovom tréningu som namiesto jeho hnedých očí videla už len 2 veľké čokoládové kopčeky zmrzliny, ktorými som sa chcela odmeniť. Čím viac tréningov, tým viac zmrzliny. A keďže som absolvovala všetky tréningy, tak môj cholesterol dostal zabrať, najmä v lete. Takže keby niet skúšok, tak sa do jednej z vysnívaných krajín utečencov ani netrepem a tým pádom sa nestanem ani Majsterkou Európy.

Letenky, hotel, doprava ... všetko včas zarezervované. Samozrejme, že museli nastať aj nepredvídateľné udalosti (môj šiesty zmysel ma zas nesklamal), keď si poniektorí na poslednú chvíľu rozmysleli svoju účasť. Skútočný dôvod doteraz nepoznáme ... Takže ďalšie telefonáty, emaily, .... Človeku sa jednoducho nezavďačíš. Ponúkni mu ruku a on ti odtrhne aj druhú ...

Po skoro 3 (troch) mesiacoch zháňania povolenia od nefunkčnej Slovenskej Kendo Federácie, som ho našťastie na poslednú chvíľu (ako vždy) obdržala. Človek si každý rok splní svoju povinnosť, zaplatí poplatok do SKF a v neposlednom rade samozrejme svojou účasťou podporuje aktivity organizované federáciou. Ale opačne to bohužiaľ neplatí. Výhovorky a ospravedlnenia hovoria len o tom, čo všetko nechce robiť. Už dávno som prestala rozmýšľať o tom, čo vlastne SKF robí ... Ale každému je odpoveď jasná: NIČ! Však posledná správa o činnosti je z roku 2010 (aj keď ja túto správu nazývam úvahou, ktorá by sa snáď mohla uverejniť v školskom časopise). Ďalšie ročné správy neexistujú, z čoho mi jasne vyplýva, že asi nie je potrebné informovať členov federácie. A koľko členov je vlastne ... ? To je hádanka na ďalších 10 rokov ...

Po piatej nočnej nastupujem do auta a ideme na letisko. Poriadne ma zobudili až utečenci v Malmo, ktorí sedeli na stanici a hrali sa so svojimi značkovými telefónmi. Radšej sa dvakrát uisťujeme, či sme nastúpili na správny vlak, ktorého vybavenie je lepšie ako slovenský dvojhviezdičkový hotel. Nakoniec nás aj tak pošlú do predných vozňov, ináč by nás odpojili v najbližšom mestečku. Vo Falkenbergu ideme priamo do haly, kde prebieha posledná hodina voľného cvičenia. Poliaci, Jordánci, Fíni a pobehujúci Momi Sensei vo svojej ‘slim fit’ hakame ... proste klasika. Kývame všetkým a objímame Aliho z Jordánska, ktorého jodo gi vonia ako levanduľové pole. Dohodneme sa, že sa stretneme večer pri pive.

Sobotňajší ranný tréning patril japonskej delegácii, ktorá nám odprezentovala Tandoku dosa, Sotai dosa a všetkých 12 kata. Ako som tam sedela a pozerala sa na nich, rozmýšľala som, či po 50 rokoch cvičenia aj moje Jodo bude vyzerať takto Smile Po obede sa odkotúľam späť do haly, beriem svoje Jo a ideme si s Mariánom zacvičiť. Všetko pomaly a uvoľnene, kedže bolesť chrbta sa ohlásila v ten ‘najvhodnejší’ čas. Však prečo nie?

Počas prestávky sa idem odprezentovať na skúšky. Prišla som ku generálnemu sekretárovi EKF ako prvá a poteším sa, že to bude rýchle a môžem sa vrátiť k cvičeniu. Pekka hľadá moje meno na zozname, pozrie sa ešte asi trikrát na moje priezvisko na zekene a vyhlási, že nie som zaregistrovaná. V tom momente mi mysľou prebehnú všetky tréningy za posledné týždne, mesiace a roky, ktoré sa v zlomku sekundy premenili ani neviem, či na hnev alebo beznádej. Ako je možné, že ma ZASE nezaregistrovali na skúšky? Čo v tom hlavnom meste plnom lenivých a neschopných ľudí vlastne robia? Toto už je diagnóza … Hlavne, že počúvam špinavé klebety z každej strany, ako ma Marián brzdí a nepúšťa na skúšky. Čo si mám myslieť o tom, že ma SKF najprv neprihlásila na Iaido skúšky v Paríži a teraz na Jodo skúšky vo Švédsku? Kto komu bráni v skúškach? Je mi jedno, že na západe nevedia pohnúť ani vlastným zadkom a dôjsť do Dojo na tréning. Ale nech nebránia ľuďom, ktorých cvičenie baví a vedia si popri ostatných povinnostiach (ktorých je naozaj vždy dosť, pretože aj na Východe Slovenska sa musí pracovať) vždy nájsť čas na poriadny tréning! Zvykla som si na to, že na mňa veľa ľudí na seminároch zazerá (zazerať nie je to isté ako pozerať). A v poslednej dobe to beriem už ako kompliment. Ako sa hovorí: ‘Závistlivcom sa najlepšie pomstíš, keď budeš zo dňa na deň lepší. A je lepšie, keď ti závidia, ako keby ťa mali ľutovať.‘ A čo si myslím o tom, že ma poniektorí úmyselne poškodzujú a verejne ohovárajú? Je mi to už jedno. Vzadu sú a vzadu aj ostatnú ... Sú to ľudia plní závisti, sklamaných nádejí, nezrelých schopností, nedosiahnutých cieľov a úspechov a podráždených túžob.

Po 10 minútach diskusie Pekka pochopí, že ja nemôžem za neschopnosť Slovenskej federácie a pozrie si meno kompetentného, ktorý mi vydal povolenie. Prečíta ho nahlas a potrasie hlavou. Jeho grimasa hovorí za všetko. Lenže Pazdernatý podľa mňa ani netuší, že mi vydal toto povolenie ...

Berieme si s Mariánom svoje zbrane, pozeráme sa na seba ako v zlom sne a bez akéhokoľvek slova cvičíme. Akéhokoľvek slova .... iba KIAI, ktoré je asi najhlasnejšie v celej hale ... Popoludňajšie cvičenie je super. Cvičím v skupine s Yasumaru Senseiom a Momi Senseiom a s priateľmi, ktorými pojdeme na skúšky. Momi Sensei nám oznámil kata na skúšky: 5 až 9. Všetci sa ho pýtame, či si je istý, pretože na 3.dan sú tradične danné kata 3 až 7. Nemôžme protirečiť, tak cvičíme. Som vďačná, že mojim uchidachim je David z Anglicka, do ktorého tsuki, najmä z Rai Uchi idú ako z knižky. Uvedomujem si, že Marián je príliš štíhly Smile

Nedeľa prebehla ani neviem ako. Asi jeden z najrýchlejších dní za posledné mesiace. Do obeda kľud a pohoda pri pozeraní tímových zápasov. Pozorne sledujem a učím sa od najlepších. Počas obedňajšej prestávky sa rozcvičujeme s Mariánom a hneď najstupujeme na jeho poolové zápasy. Postup istý. Nasleduje môj pool, posledný v mojej kategórii. Vyhrávam obidva, ale nie som spokojná s výkonom. Trochu sa rozčulujem nad sebou a Ali z Jordánska nechápe prečo. Ideme ďalej. Prvé zápasy sme vyhrali. Na semifinále poprosím kamoša z Poľska, aby mi robil uchidachiho, lebo máme s Mariánom naraz zápasy. Ja som postúpila. S Lukášom to bolo proste ‘fightooooo’. Odchádzam zo svojho shiaijo a Angličan mi vzrušene hovorí, že Marián prehral 1:2. Zobral jednu vlajočku viacnásobnému Majstrovi Európy. Utekám za ním, že supeeer výsledok. Tešíme sa spolu aj z môjho postupu do finále, ktoré onedlho bez akýchkoľvek zdržovačiek aj začalo. Celá situácia mi pripomenula Majstrovstvá z pred 2 rokov. Vtedy som vyhrala, ako to dopadne teraz? Netuším, ani nerozmýšľam nad tým. Zase s Teou vo finále. Teší ma to, že keď prehrám, tak prehrám s Teou. Je dobrá, zaslúži si vyhrať. Obidve sa zhodneme, že finále je len oficialita. Kým čakame pred zápasiskom, Andy Sensei z rozhodcovskej strany si nás všimne a pobavene sa usmeje Laughing My vieme, čo to znamená.

Teším sa z nového Jo, ktoré som okrem iného vyhrala. Nové Jo sa vždy zíde. Nasledujú skúšky systémom, ktorý sa udomácnil v Japonsku. Pozerám do papiera a vidím, že môj shidachi bude Džemek z Poľska, ktorý sa tiež veľmi poteší. Môj uchidachi neznámy Francúz. Marián mi ho zorganizuje, je nejaký zakríknutý a spomalený ... Máme čas si raz prejsť všetky kata. Po prvom tsuki sa ohradí, že to bolo silné. Hovorím mu, nech nie je baba Innocent Po dokončení všetkých kata mu vysvetľujem, že musí poriadne sekať. Všetci sa pekne zoradíme a čakáme na náš čas. Po chvíli sa Francúz otočí ku mne a sľubuje mi, že ako uchidachi spraví to najlepšie, čo môže. Príde mi ho trochu ľúto, tak ho posmelím a aj sa usmejem Embarassed Nakoniec to dobre dopadlo a Marián sa vracia domov a do Dojo s novým malým Sandan-íkom Cool

Doma pokračujeme ďalej v tréningoch. Ako hovoria všetci učitelia, Jodo (aj Iaido) pozostáva z cvičenia, súťaží a skúšok. My v našom Dojo sa snažíme dodržiavať tieto tri pravidlá. Hovoria o nás ako o zberačoch medailí a trofejí. Myslím, že nie je hanba vyhrať (ani prehrať). Je to len odraz toho, že naše cvičenie nie je najhoršie. A nie je hriechom, ak sa o niečo pokúsime a neuspejeme. Hriechom je to, ak sa o nič nepokúsime. Možno si poniektorí myslia, že je veľmi jednoduché vyhrať, najmä na Majstrovstvách Európy. Tak nech sa páči ... môže to každý skúsiť ...

Jodo je sranda. Jodo je oddych. Jodo je krásny zlozvyk Smile Jodo sú priatelia. Jodo je jednoduchosť. Jodo je rýchlosť. Jodo je presnosť. Jodo je makačka. Jodo je bolesť. Jodo sú modriny. Jodo sú napuchnuté prsty. Jodo sú litre potu. Jodo je každodenný boj. A hra pokračuje ďalej ...

 

Tento report musel podľa Mariánovho odporúčania prejsť cenzúrou. Kto by mal záujem o pôvodné znenie, môže ma kľudne kontaktovať.

 

                                                                                                                                       Aďamón

 

Desing by Tito